Kolonizácia vesmíru so SpaceX – 1. časť

História a samozrejme súčasný vývoj technológií, nazvime to novou revolúciou v technologickom priemysle, nám dokazujú, že to, čo ľudia pred niekoľkými rokmi považovali za sci-fi, je dnes realitou, alebo sa to aspoň realite určitým smerom približuje. Jedným zo súčasných priekopníkov technológií, v tomto prípade konkrétne tých vesmírnych, je americká spoločnosť SpaceX. Vesmírny program a vesmírne technológie predstavujú jedno z najdrahších a najsofistikovanejších odvetví technologického priemyslu. Napriek tomu je SpaceX jasným príkladom toho, čoho sú ľudia schopní vo svojej podstate dosahovať a dosiahnuť – pokúsiť sa o postupnú kolonizáciu Slnečnej sústavy.

V dnešnej prvej časti si zhrnieme krátku biografiu a históriu spoločností Elona Muska, históriu SpaceX, no najmä súčasnú a budúcu technickú pripravenosť spoločnosti na vesmírne misie. V druhej časti sa už môžete tešiť priamo na podrobnosti o plánovaných misiách na Mars.

SpaceX a Elon Musk

Elon Musk, celým menom Elon Reeve Musk sa narodil 28. júna 1971 v Juhoafrickej republike. Elon je bezpochybne jedným z najväčších technologických priekopníkov 21. storočia. Za sebou má niekoľko úspešných projektov a vybudovaných spoločností. Na muža, ktorý tento rok oslávi svoje 46. narodeniny, sú to obdivuhodné úspechy.

[1] Elon Musk a bývalý prezident USA, Barack Obama, pri štartovacom zariadení rakety Falcon 9 v roku 2010
Všetko to začalo, keď v roku 1995 Elon nastúpil na Stanfordskú univerzitu, kde mal začať doktorské štúdium fyziky vysokých energií. Ako to býva skoro v každom dobrom príbehu o podnikateľoch 21. storočia, školu opustil presne po 2 dňoch, aby začal s realizáciou svojich plánov. So svojím bratom Kimbalom Muskom založili spoločnosť Zip2, ktorá poskytovala software pre online publikácie mediálnym organizáciám. V roku 1999 kúpila Zip2 spoločnosť Compaq a Elon Musk nadobudol majetok v hodnote 22 miliónov dolárov. To odštartovalo Elonovu kariéru a cestu k splneniu si svojich snov o vesmírnom cestovaní.

[2] Elon Musk na konferencii Open AI, ktorá sa zaoberala umelou inteligenciou
V roku 1999 založil Elon spoločnosť X.com s 10 miliónmi dolárov, ktoré zarobil na Zip2. Spoločnosť poskytovala online finančné služby, konkrétne bezpečné platby v rámci online sveta. Spoločnosť sa neskôr spojila s ďalšou úspešnou americkou firmou a vznikol PayPal, ktorý poznáme dnes. V roku 2002 bol odkúpený PayPal spoločnosťou eBay za neuveriteľných 1,5 miliardy dolárov. Pre predstavu, táto čiastka predstavuje asi 4 % štátneho dlhu Slovenska. Elon získal z tejto sumy približne 165 miliónov dolárov, čo bol počiatočný kapitál, ktorý potreboval na založenie a rozbehnutie spoločnosti SpaceX.

Samozrejme Elon vybudoval niekoľko ďalších úspešných projektov, ako je napríklad SolarCity, Hyperloop, OpenAI, The Boring Company a samozrejme Tesla Inc., ktorým sa venuje popri práci v SpaceX, a ktoré samozrejme vytvárajú určitý podiel kapitálu potrebného pre financovanie náročného vesmírneho výskumu.

[3] Elon Musk a vedenie SolarCity počas svojej konferencie v roku 2012
Ak by ste mali záujem sa dozvedieť o tomto technologickom a podnikateľskom priekopníkovi viac, tu je výber niekoľkých zdrojov:

Stručná história a začiatky projektu

Začiatky spoločnosti SpaceX boli pomerne zaujímavé, no hlavne neisté. V roku 2001 predstavil Elon Musk svoj vizionársky projekt „Mars Oasis“, ktorý predstavoval prvotný koncept kolonizácie Marsu. Jeho cieľom bolo vybudovanie experimentálnych skleníkov na povrchu Marsu, kde by bola ľudská posádka schopná pestovať plodiny priamo na pôde, a tak si zabezpečiť stabilné prostredie pre život, bez nutnosti pravidelných dodávok živín zo Zeme. Tento návrh predostrel Elon Musk vesmírnej agentúre NASA v USA. Svojím lákavým návrhom vizionára chcel zaujať aj verejnosť a prinútiť vládu USA, aby vyčlenila rozpočet na financovanie jeho projektu. Musk však dospel k záveru, že bez markantného pokroku v raketovej technológií sa mu nepodarí získať dostatočne veľké množstvo financií.

[4] Koncept obleku astronauta SpaceX
Nasledoval rok, kedy Elon Musk cestoval po celom svete, aby hľadal odborníkov a technológie, ktoré potreboval pre odštartovanie projektu. Napriek svojej vízii bol Musk nováčikom v obore a musel osloviť radu ľudí, ktorí by mu pomohli s týmto hľadaním. V roku 2002 oslovil Musk slávneho raketového inžiniera Toma Muellera, ktorý je momentálne riaditeľom technologickej sekcie v SpaceX, aby mu s jeho projektom pomohol. Mueller súhlasil a odštartoval tak najúspešnejší súkromný vesmírny program v dejinách ľudstva.

[5] Tom Mueller, jeden z mužov, ktorí stoja za technologickými úspechmi SpaceX

Úspechy SpaceX

Falcon 1 (2006–2009)

Po 4 rokoch výskumu a hľadania zdrojov na financovanie projektov SpaceX nastal čas pracovať na reálnej konštrukcii prvej rakety, ktorá by bola schopná letu. Prvá raketa niesla názov Falcon 1, podľa kultovej vesmírnej lodi Millenium Falcon z filmu Star Wars. Vývoj vesmírnych technológií je nesmierne náročný, avšak SpaceX bolo odhodlané poslať 24. marca 2006 do vesmíru svoju prvú raketu, a to len po 4 rokoch vývoja a konštrukcií. Bohužiaľ prvý pokus bol neúspešný a štart skončil tragédiou, kedy agentúra o svoju raketu prišla. Nasledovali ďalšie dva neúspešné pokusy, z ktorých si avšak inžinieri zobrali cenné dáta, ktoré im pomohli s odstránením chýb a zlepšením funkcionality rakety.

[6] 4. let rakety Falcon 1 v roku 2008, kedy raketa niesla nefunkčné testovacie plavidlo Ratsat
Prvý skutočne úspešný let rakety Falcon 1 sa uskutočnil dňa 28. septembra 2008. Tento let bol stále ešte len testovacím a rakete sa podarilo vyniesť nefunkčné testovacie vesmírne plavidlo Ratsat na obežnú dráhu Zeme. Pre SpaceX bol tento let kľúčovým, pretože ním dokázali, že ako súkromná spoločnosť vedia byť konkurenciou národným vesmírnym agentúram.

Poslednýkrát odštartovala raketa Falcon 1 do vesmíru dňa 14. júla 2009. Let bol výnimočný tým, že to bolo prvýkrát, kedy vesmírna agentúra SpaceX ponúkla komerčne svoje služby a vyniesla na obežnú dráhu Zeme malajzijský satelit RazakSAT.

[7] Raketa Falcon 1 je pripravovaná k vzletu
Celkovo tak prebehlo päť odštartovaní rakety Falcon 1, z toho dve posledné boli úspešné. Celý projekt stál okolo 90 miliónov dolárov a priniesol spoločnosti SpaceX motiváciu a skúsenosti do jej budúcich projektov.

 

Falcon 9 (2010–súčasnosť)

Falcon 9 je pomenovanie pre rodinu dvoj-štádiových nosných rakiet. V prvom štádiu sú k telu rakety pripojené prídavné motory, ktoré majú za úlohu vyniesť raketu do určitej výšky, v ktorej sa odpoja od tela rakety. Číslo 9 v názve rakety je symbolické vďaka tomu, že v prvom štádiu nesie raketa 9 prídavných motorov. V druhom štádiu pokračuje raketa ďalej smerom na obežnú dráhu Zeme s pomocou vlastného motora. Zaujímavosťou je, že hardware rakety Falcon 9 je riadený Linuxom a programy sú napísané v jazyku C++. To bolo samozrejme výzvou pre všetkých študentov FITu, hlavne tých 1. ročníka, úspešne pokračovať v štúdiu.

[8] Misia rakety Falcon 9, pri ktorej úspešne doručila satelity CASSIOPE, CUSat, DANDE and POPACS na obežnú dráhu Zeme

Falcon 9 v1.0 (2010–2013)

Prvá verzia tejto rakety bola vo vývoji od roku 2005 do 2010. Prvý let rakety sa uskutočnil dňa 4. júna 2010. Tento deň sa zapísal do histórie spoločnosti, pretože po prvýkrát sa podarilo na obežnú dráhu vyniesť vesmírne plavidlo Dragon. Dragon predstavuje vesmírnu zásobovaciu jednotku spoločnosti SpaceX, ktorá zásobuje hlavne vesmírnu stanicu ISS. SpaceX pracuje na modeli plavidla, ktoré by bolo schopné do budúcnosti niesť ľudskú posádku. Raketa má za sebou štyri úspešné lety z piatich a rozpočet celého projektu, vrátane vesmírneho plavidla Dragon, sa vyšplhal na 300 miliónov dolárov. Posledný let sa uskutočnil 1. marca 2013, kedy bola raketa vyradená zo služby.

[9] Štart rakety Falcon 9 v1.0, ktorá niesla vesmírne plavidlo Dragon v roku 2012

Falcon 9 v1.1 (2011–2016)

Na pohľad podobným dizajnom bola verzia 1.1 obrovskou technologickou evolúciou oproti predchádzajúcej verzii. Dôkazom sú ako zvyčajne čísla. Nová verzia rakety nesie mocné motory Merlin 1D, ktoré jej poskytujú oproti jej predchodkyni o 60 % väčší ťah.. Oproti predchádzajúcim 10 454 kilogramom nákladu, dokáže niesť nová verzia až 13 150 kilogramov. Dizajn motorov je navrhnutý do osemuholníkového tvaru, ktorý symbolicky v SpaceX volajú Octaweb. Dôkazom technologického pokroku bola 6. misia, pri ktorej raketa 29. septembra 2013 vyniesla satelit CASSIOPE na obežnú dráhu Zeme.

[10] Štart rakety Falcon 9 v1.1, ktorá vyniesla satelit CASSIOPE na obežnú dráhu Zeme
Historickým dňom pre raketu Falcon 9 v1.1 bol 25. máj 2012, kedy sa vesmírne plavidlo Dragon, ako prvé plavidlo súkromnej vesmírnej spoločnosti, spojilo s medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS. Začiatkom apríla v roku 2014 podpísala spoločnosť SpaceX kontrakt s národnou vesmírnou agentúrou NASA o pravidelnom zásobovaní stanice ISS a do budúcnosti o preprave posádky ISS.

Falcon 9 v1.2 – Full Thrust (2016–súčasnosť)

Jedná sa o tretiu a doposiaľ poslednú verziu rodiny rakiet Falcon 9. Ide o technologicky najvyspelejšiu raketu spoločnosti SpaceX. Nová verzia prešla kompletnou inováciou, pribudli nové výkonnejšie motory, väčšie nádrže na palivo a veľké množstvo iných vylepšení. Výkon rakety sa oproti predchádzajúcej verzii zvýšil asi o 30 %.

[11] Pristátie rakety Falcon 9 v1.2 na plávajúcej plošine v mori
Prvou misiou rakety bolo vynesenie satelitu Orbcomm 11 na obežnú dráhu Zeme, ktorá sa uskutočnila dňa 22. decembra 2015. Tento deň sa do histórie zapísal ale vďaka inej udalosti, ktorá s ním súvisela. Rakete Falcon 9 v1.2, sa vôbec ako prvej rakete na svete podarilo vrátiť z vesmíru a vertikálne pristať na plošine na Zemi. Jedná sa o technologický pokrok, ktorý SpaceX priblížil k ich cieľu – pristátiu na planéte Mars.

 

[12] Porovnanie súčasných a plánovaných rakiet Falcon s americkou raketou Saturn V, ktorá niesla lunárny modul Apollo 11 na Mesiac
Druhá významná misia rakety sa uskutočnila dňa 4. marca 2016. Raketa vyniesla na obežnú dráhu satelit SES-9. Na obežnej dráhe preletela určitú trajektóriu a zostúpila do atmosféry Zeme. Výnimočné na tejto misii bolo, že rakete sa podarilo prvýkrát vertikálne pristať na plávajúcej plošine na mori.

 

Rodina rakiet Falcon 9 patrí určite k jedným z najväčších technologických pokrokov vesmírnych technológií súčasnosti. Dôkazom sú desiatky úspešných misií, neustály vývoj a desiatky naplánovaných vzletov. Rakety Falcon 9 sú taktiež prípravou SpaceX na vývoj rakety, ktorá bude niesť ľudskú posádku na Mars.

V druhej pripravovanej časti článku o SpaceX si zhrnieme fakty priamo o pripravovanom projekte cesty na Mars. Zhrnuté budú podmienky cesty, naplánované ciele a na záver malá motivácia, čo tým všetkým by sme vlastne mali do budúcnosti sledovať.

 

Foto:

[1] nasa.gov
[2] businesspundit.com
[3] forbes.com
[4] cdn.occupiedmars.com
[5] alumni.lmu.edu
[6] en.wikipedia.org
[7] universetoday.com
[8] spacex.com
[9] en.wikipedia.org
[10] en.wikipedia.org
[11] inverse.com
[12] nasawatch.com

Tomáš Patro

Som človek, ktorý sa rád všeobecne rozvíja a napreduje v rôznych oblastiach. Možnosť zapojiť sa do verejných, fakultných alebo profesionálnych aktivít a rozvíjať svoje schopnosti vnímam ako jeden zo základných pilierov úspešného života. Články, ktoré píšem sa týkajú najmä technických oblastí, o ktoré sa osobne zaujímam a bavia ma. Byť súčasťou redakcie opäť vnímam ako jednu z možností posunúť a rozvinúť časť svojej osobnosti na vyšší level. Kontaktovat mě můžete na tomas.patro@gmail.com.