História a samozrejme súčasný vývoj technológií, nazvime to novou revolúciou v technologickom priemysle, nám dokazujú, že to, čo ľudia pred niekoľkými rokmi považovali za sci-fi, je dnes realitou, alebo sa to aspoň realite určitým smerom približuje. Jedným zo súčasných priekopníkov technológií, v tomto prípade konkrétne tých vesmírnych, je americká spoločnosť SpaceX. Vesmírny program a vesmírne technológie predstavujú jedno z najdrahších a najsofistikovanejších odvetví technologického priemyslu. Napriek tomu je SpaceX jasným príkladom toho, čoho sú ľudia schopní vo svojej podstate dosahovať a dosiahnuť – pokúsiť sa o postupnú kolonizáciu Slnečnej sústavy.
V dnešnej prvej časti si zhrnieme krátku biografiu a históriu spoločností Elona Muska, históriu SpaceX, no najmä súčasnú a budúcu technickú pripravenosť spoločnosti na vesmírne misie. V druhej časti sa už môžete tešiť priamo na podrobnosti o plánovaných misiách na Mars.
SpaceX a Elon Musk
Elon Musk, celým menom Elon Reeve Musk sa narodil 28. júna 1971 v Juhoafrickej republike. Elon je bezpochybne jedným z najväčších technologických priekopníkov 21. storočia. Za sebou má niekoľko úspešných projektov a vybudovaných spoločností. Na muža, ktorý tento rok oslávi svoje 46. narodeniny, sú to obdivuhodné úspechy.
Samozrejme Elon vybudoval niekoľko ďalších úspešných projektov, ako je napríklad SolarCity, Hyperloop, OpenAI, The Boring Company a samozrejme Tesla Inc., ktorým sa venuje popri práci v SpaceX, a ktoré samozrejme vytvárajú určitý podiel kapitálu potrebného pre financovanie náročného vesmírneho výskumu.
Stručná história a začiatky projektu
Začiatky spoločnosti SpaceX boli pomerne zaujímavé, no hlavne neisté. V roku 2001 predstavil Elon Musk svoj vizionársky projekt „Mars Oasis“, ktorý predstavoval prvotný koncept kolonizácie Marsu. Jeho cieľom bolo vybudovanie experimentálnych skleníkov na povrchu Marsu, kde by bola ľudská posádka schopná pestovať plodiny priamo na pôde, a tak si zabezpečiť stabilné prostredie pre život, bez nutnosti pravidelných dodávok živín zo Zeme. Tento návrh predostrel Elon Musk vesmírnej agentúre NASA v USA. Svojím lákavým návrhom vizionára chcel zaujať aj verejnosť a prinútiť vládu USA, aby vyčlenila rozpočet na financovanie jeho projektu. Musk však dospel k záveru, že bez markantného pokroku v raketovej technológií sa mu nepodarí získať dostatočne veľké množstvo financií.
Úspechy SpaceX
Falcon 1 (2006–2009)
Po 4 rokoch výskumu a hľadania zdrojov na financovanie projektov SpaceX nastal čas pracovať na reálnej konštrukcii prvej rakety, ktorá by bola schopná letu. Prvá raketa niesla názov Falcon 1, podľa kultovej vesmírnej lodi Millenium Falcon z filmu Star Wars. Vývoj vesmírnych technológií je nesmierne náročný, avšak SpaceX bolo odhodlané poslať 24. marca 2006 do vesmíru svoju prvú raketu, a to len po 4 rokoch vývoja a konštrukcií. Bohužiaľ prvý pokus bol neúspešný a štart skončil tragédiou, kedy agentúra o svoju raketu prišla. Nasledovali ďalšie dva neúspešné pokusy, z ktorých si avšak inžinieri zobrali cenné dáta, ktoré im pomohli s odstránením chýb a zlepšením funkcionality rakety.
Poslednýkrát odštartovala raketa Falcon 1 do vesmíru dňa 14. júla 2009. Let bol výnimočný tým, že to bolo prvýkrát, kedy vesmírna agentúra SpaceX ponúkla komerčne svoje služby a vyniesla na obežnú dráhu Zeme malajzijský satelit RazakSAT.
Falcon 9 (2010–súčasnosť)
Falcon 9 je pomenovanie pre rodinu dvoj-štádiových nosných rakiet. V prvom štádiu sú k telu rakety pripojené prídavné motory, ktoré majú za úlohu vyniesť raketu do určitej výšky, v ktorej sa odpoja od tela rakety. Číslo 9 v názve rakety je symbolické vďaka tomu, že v prvom štádiu nesie raketa 9 prídavných motorov. V druhom štádiu pokračuje raketa ďalej smerom na obežnú dráhu Zeme s pomocou vlastného motora. Zaujímavosťou je, že hardware rakety Falcon 9 je riadený Linuxom a programy sú napísané v jazyku C++. To bolo samozrejme výzvou pre všetkých študentov FITu, hlavne tých 1. ročníka, úspešne pokračovať v štúdiu.
Falcon 9 v1.0 (2010–2013)
Prvá verzia tejto rakety bola vo vývoji od roku 2005 do 2010. Prvý let rakety sa uskutočnil dňa 4. júna 2010. Tento deň sa zapísal do histórie spoločnosti, pretože po prvýkrát sa podarilo na obežnú dráhu vyniesť vesmírne plavidlo Dragon. Dragon predstavuje vesmírnu zásobovaciu jednotku spoločnosti SpaceX, ktorá zásobuje hlavne vesmírnu stanicu ISS. SpaceX pracuje na modeli plavidla, ktoré by bolo schopné do budúcnosti niesť ľudskú posádku. Raketa má za sebou štyri úspešné lety z piatich a rozpočet celého projektu, vrátane vesmírneho plavidla Dragon, sa vyšplhal na 300 miliónov dolárov. Posledný let sa uskutočnil 1. marca 2013, kedy bola raketa vyradená zo služby.
Falcon 9 v1.1 (2011–2016)
Na pohľad podobným dizajnom bola verzia 1.1 obrovskou technologickou evolúciou oproti predchádzajúcej verzii. Dôkazom sú ako zvyčajne čísla. Nová verzia rakety nesie mocné motory Merlin 1D, ktoré jej poskytujú oproti jej predchodkyni o 60 % väčší ťah.. Oproti predchádzajúcim 10 454 kilogramom nákladu, dokáže niesť nová verzia až 13 150 kilogramov. Dizajn motorov je navrhnutý do osemuholníkového tvaru, ktorý symbolicky v SpaceX volajú Octaweb. Dôkazom technologického pokroku bola 6. misia, pri ktorej raketa 29. septembra 2013 vyniesla satelit CASSIOPE na obežnú dráhu Zeme.
Falcon 9 v1.2 – Full Thrust (2016–súčasnosť)
Jedná sa o tretiu a doposiaľ poslednú verziu rodiny rakiet Falcon 9. Ide o technologicky najvyspelejšiu raketu spoločnosti SpaceX. Nová verzia prešla kompletnou inováciou, pribudli nové výkonnejšie motory, väčšie nádrže na palivo a veľké množstvo iných vylepšení. Výkon rakety sa oproti predchádzajúcej verzii zvýšil asi o 30 %.
Rodina rakiet Falcon 9 patrí určite k jedným z najväčších technologických pokrokov vesmírnych technológií súčasnosti. Dôkazom sú desiatky úspešných misií, neustály vývoj a desiatky naplánovaných vzletov. Rakety Falcon 9 sú taktiež prípravou SpaceX na vývoj rakety, ktorá bude niesť ľudskú posádku na Mars.
V druhej pripravovanej časti článku o SpaceX si zhrnieme fakty priamo o pripravovanom projekte cesty na Mars. Zhrnuté budú podmienky cesty, naplánované ciele a na záver malá motivácia, čo tým všetkým by sme vlastne mali do budúcnosti sledovať.
Foto:
[1] nasa.gov
[2] businesspundit.com
[3] forbes.com
[4] cdn.occupiedmars.com
[5] alumni.lmu.edu
[6] en.wikipedia.org
[7] universetoday.com
[8] spacex.com
[9] en.wikipedia.org
[10] en.wikipedia.org
[11] inverse.com
[12] nasawatch.com
.jpg){kind=link}